Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa konal prvý Orientálny trh s medzinárodnou účasťou
15.08.2021 Bratislava
Bratislava
15. augusta (TASR) - Veľtrhová Bratislava začala písať svoju históriu
6. augusta 1921, keď v tunajšom zimnom prístave začal veľtrh s
medzinárodnou účasťou pod názvom Orientálny trh, ktorého výstavné
priestory mohli záujemcovia navštíviť nasledujúcich deväť dní.
V nedeľu 15. augusta uplynie 100 rokov odvtedy, ako sa skončil prvý ročník Orientálneho trhu, ktorý sa od roku 1923 konal pod názvom Medzinárodný dunajský veľtrh. Neskôr sa premenoval na Slovenské veľtrhy a jeho posledný ročník sa uskutočnil v septembri 1942.
Autorom myšlienky usporiadať v Bratislave medzinárodný veľtrh bol vtedajší predseda Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory, ale aj vládny referent pre dopravu, poštu a telegrafiu Kornel Stodola, ktorý v marci 1920 založil pre túto príležitosť Orientálnu spoločnosť.
Na prvom Orientálnom trhu sa zúčastnilo 1521 vystavovateľov, z toho 287 zo zahraničia. Navštívilo ho takmer 145.000 ľudí, pričom vtedajší počet obyvateľov Bratislavy bol okolo 93.000. Podľa dochovaných údajov sa uzavreli kontrakty za viac ako 200 miliónov korún. Výstavisko tvorili štyri drevené pavilóny a pre vystavovateľov bolo pripravených 32.000 štvorcových metrov plochy, z toho 20.000 krytej.
Reklamu tohto, na tú dobu veľkolepého podujatia, zabezpečoval architekt Dušan Jurkovič s cieľom priblížiť obchodný a hospodársky význam nielen Bratislavy a rieky Dunaj, ale aj celého Slovenska. Slovenskí podnikatelia chceli prostredníctvom veľtrhu ešte viac rozšíriť obchodné kontakty s podunajskými krajinami. Sériu plagátov k prvému ročníku Orientálneho trhu navrhol maliar Martin Benka a trh sprevádzal aj bohatý kultúrny program. Expozíciám zameraným napríklad na ľudové umenie, ktoré nenašli miesto v pavilónoch, ponúkli svoje priestory bratislavské školy.
K zmene názvu na Medzinárodný dunajský veľtrh došlo v roku 1923, keď sa konal tretí ročník. Tento a ani nasledujúce ročníky však už nezopakovali úspech prvého ročníka, čo sa týka počtu vystavovateľov či návštevníkov. Jeden z dôvodov bol aj ten, že miesto veľtrhu – bratislavský zimný prístav - nebolo z hľadiska priestoru najvhodnejšie. Koncom 30. rokov minulého storočia sa preto začalo uvažovať o výstavbe nových výstavných priestorov.
Po rozpade prvej Československej republiky na vojnovú Slovenskú republiku (1939 - 1945) a Protektorát Čechy a Morava (1939 - 1945), zmenil trh opäť názov na Slovenské veľtrhy a posledný ročník sa konal v septembri 1942. Definitívny koniec nevyhovujúcich drevených pavilónov zavŕšilo bombardovanie prístavu zo 16. júna 1944.
Nové výstavné priestory, známe ako Park kultúry a oddychu (PKO) dokončili v roku 1954. Bratislavské PKO, ktoré už tiež neexistuje, slúžilo však skôr na kultúrne a do roku 1989 aj na politické podujatia.
V nedeľu 15. augusta uplynie 100 rokov odvtedy, ako sa skončil prvý ročník Orientálneho trhu, ktorý sa od roku 1923 konal pod názvom Medzinárodný dunajský veľtrh. Neskôr sa premenoval na Slovenské veľtrhy a jeho posledný ročník sa uskutočnil v septembri 1942.
Autorom myšlienky usporiadať v Bratislave medzinárodný veľtrh bol vtedajší predseda Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory, ale aj vládny referent pre dopravu, poštu a telegrafiu Kornel Stodola, ktorý v marci 1920 založil pre túto príležitosť Orientálnu spoločnosť.
Na prvom Orientálnom trhu sa zúčastnilo 1521 vystavovateľov, z toho 287 zo zahraničia. Navštívilo ho takmer 145.000 ľudí, pričom vtedajší počet obyvateľov Bratislavy bol okolo 93.000. Podľa dochovaných údajov sa uzavreli kontrakty za viac ako 200 miliónov korún. Výstavisko tvorili štyri drevené pavilóny a pre vystavovateľov bolo pripravených 32.000 štvorcových metrov plochy, z toho 20.000 krytej.
Reklamu tohto, na tú dobu veľkolepého podujatia, zabezpečoval architekt Dušan Jurkovič s cieľom priblížiť obchodný a hospodársky význam nielen Bratislavy a rieky Dunaj, ale aj celého Slovenska. Slovenskí podnikatelia chceli prostredníctvom veľtrhu ešte viac rozšíriť obchodné kontakty s podunajskými krajinami. Sériu plagátov k prvému ročníku Orientálneho trhu navrhol maliar Martin Benka a trh sprevádzal aj bohatý kultúrny program. Expozíciám zameraným napríklad na ľudové umenie, ktoré nenašli miesto v pavilónoch, ponúkli svoje priestory bratislavské školy.
K zmene názvu na Medzinárodný dunajský veľtrh došlo v roku 1923, keď sa konal tretí ročník. Tento a ani nasledujúce ročníky však už nezopakovali úspech prvého ročníka, čo sa týka počtu vystavovateľov či návštevníkov. Jeden z dôvodov bol aj ten, že miesto veľtrhu – bratislavský zimný prístav - nebolo z hľadiska priestoru najvhodnejšie. Koncom 30. rokov minulého storočia sa preto začalo uvažovať o výstavbe nových výstavných priestorov.
Po rozpade prvej Československej republiky na vojnovú Slovenskú republiku (1939 - 1945) a Protektorát Čechy a Morava (1939 - 1945), zmenil trh opäť názov na Slovenské veľtrhy a posledný ročník sa konal v septembri 1942. Definitívny koniec nevyhovujúcich drevených pavilónov zavŕšilo bombardovanie prístavu zo 16. júna 1944.
Nové výstavné priestory, známe ako Park kultúry a oddychu (PKO) dokončili v roku 1954. Bratislavské PKO, ktoré už tiež neexistuje, slúžilo však skôr na kultúrne a do roku 1989 aj na politické podujatia.
www.ZIVOTPO.sk
